Január v Bockej doline je biely, tichý a mrazivý. Presne taký ako v rozprávke o Mrázikovi. Pod nohami vŕzga čerstvo napadnutý sneh, z komínov lenivo stúpa dym a mráz kreslí na okná tajné znamenia. Skrehnuté sýkorky našli slnečnicu ukrytú v krmítku, plnia si semiačkami hladné brušká. Nemajú strach, v dedine je takmer pusto, v oknách dreveních len kde tu vidieť slabé svetlo. Počuť iba meluzínu a tiché zurčanie vody v zamrznutej Bocianke. Koncom týždňa sa tu toho veľa zmení. Prichádzajú totiž dovolenkári a milovníci Boce, aby sa dosýta nabažili všetkých radovánok, ktoré im pani zima ponúka. Na blízkom svahu prevetrajú lyže, pri stúpaní na rozhľadňu im mráz dočervena vyštípe tvár a na sánkach sa s veľkým krikom spustia dolu kopcom prezývanom Flos.
Tradičné slovenské drevenice sú pýchou dediny.